Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Vajnorský ľudivý dom

Vajnorský ľudový dom zo začiatku 19. storočia je ukážkou tradičnej zástavby dvora typu radových dedín. Vertikálne delenie stavebných parciel podmieňovalo orientáciu domov od ulice k humnám a viniciam, čím vznikali dlhé dvory alebo dlhé domy.

Stavebným materiálom ľudového domu bola najmä nepálená tehla kombinovaná s kameňom a pálenou tehlou. Steny sú približne 60 – 70 cm hrubé, majú nápadný strop s hrubým nosným povalovým trámom a drevené podlahy.

Členenie a interiér obytného domu bol prispôsobený potrebám vtedajšej rodiny. Pozostával z troch priestorov - kuchyne s otvoreným ohniskom, ktorým sa vykurovala i predná izba a komora, často prestavaná na zadnú izbu. Hospodárske stavby, ako stajňa, maštaľ a stodola, boli od obytnej časti domu oddelené prešovňou, kde sa nielen lisovalo hrozno, ale i uskladňovalo dorobené víno.

Na Vajnorskom ľudovom dome môžeme pozorovať i charakteristický architektonický prvok typický pre túto oblasť - spevnený vchod do domu a pivníc, tzv. výpustok. Typická je aj vnútorná výzdoba - maľba na stenách. Umiestnená bola vždy nad otvoreným ohniskom a v inej farebnej podobe i v prednej izbe. Najčastejším motívom ornamentálnej maľby je motív vtáčika, ktorý vajnorské maliarky vedeli nakresliť v neuveriteľnom množstve podôb. Dodnes je táto pôvodná tvorba zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.