Vajnorský ľudivý dom Prečítať

Vajnorský ľudový dom zo začiatku 19. storočia je ukážkou tradičnej zástavby dvora typu radových dedín. Vertikálne delenie stavebných parciel podmieňovalo orientáciu domov od ulice k humnám a viniciam, čím vznikali dlhé dvory alebo dlhé domy.

Stavebným materiálom ľudového domu bola najmä nepálená tehla kombinovaná s kameňom a pálenou tehlou. Steny sú približne 60 – 70 cm hrubé, majú nápadný strop s hrubým nosným povalovým trámom a drevené podlahy.

Členenie a interiér obytného domu bol prispôsobený potrebám vtedajšej rodiny. Pozostával z troch priestorov - kuchyne s otvoreným ohniskom, ktorým sa vykurovala i predná izba a komora, často prestavaná na zadnú izbu. Hospodárske stavby, ako stajňa, maštaľ a stodola, boli od obytnej časti domu oddelené prešovňou, kde sa nielen lisovalo hrozno, ale i uskladňovalo dorobené víno.

Na Vajnorskom ľudovom dome môžeme pozorovať i charakteristický architektonický prvok typický pre túto oblasť - spevnený vchod do domu a pivníc, tzv. výpustok. Typická je aj vnútorná výzdoba - maľba na stenách. Umiestnená bola vždy nad otvoreným ohniskom a v inej farebnej podobe i v prednej izbe. Najčastejším motívom ornamentálnej maľby je motív vtáčika, ktorý vajnorské maliarky vedeli nakresliť v neuveriteľnom množstve podôb. Dodnes je táto pôvodná tvorba zdrojom inšpirácie pre ďalšie generácie.